Dychové hudobné nástroje

        Dychové nástroje možno deliť niekoľkými spôsobmi a to okrem iného buď podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené, alebo podľa spôsobu tvorenia tónu.  Archeologickými nálezmi sa preukázalo, že dychové hudobné nástroje sa používali už v dobe praveku. Jednoduché píšťalky sa vyrábali z dutých kostí. Nálezy v oblasti Egypta zo spomenutej doby pripomínali  pozdĺžne flauty, ale objavili sa aj nástroje s nárazným jazýčkom.  Asi v dobách križiackych výprav sa flautové typy hudobných nástrojov dostávali aj do Európy. V  16. a 17. storočí sa už objavovali dvojjazýčkové dychové hudobné nástroje,  vyvinuté z takzvaných „šalmajových“ , ako bomharty, hoboj, fagot...

Podstata funkcie dychových hudobných nástrojov je obdobná. Každý z nástrojov je z pravidla buď valcový, alebo kužeľový priestor v ktorom pri tlaku vzduchu vzniká vlnenie.  Vírivý, alebo turbulentný vzduch naráža na hrany od ktorých sa odráža a prirodzene prúdi ďalej. Takýmto spôsobom vzniká trecí tón.  Jeho výška je daná počtom vírov vzniknutých v priebehu jednej sekundy.  V prípade, že sa tlak vzduchu zvýši, rozkladá sa vzduchový vír, čím sa násobí a frekvencia tónu sa tak prirodzene zvyšuje. Takýmto spôsobom sa u dychových hudobných nástrojov rozširuje tónový rozsah.

Vzduchový stĺpec je ohraničený buď prirodzenou dĺžkou tela nástroja, alebo sa mení odkrývaním resp. uzatváraním otvorov (u drevených dychových nástrojov) prípadne predlžovaním alebo skracovaním vzduchového stĺpca (plechové dychové nástroje).  Aby nástroj mal určité konkrétne ladenie, zmena výšky tónu bola harmonická, je potrebné určenie správnej menzúry a rozloženia otvorov, resp. ohraničenia vzduchového objemu.  Toto je možné určiť prostredníctvom vzorcov.  Na tento účel musíme poznať rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu a frekvenciu, ktorú chceme dosiahnuť.

Pre názorný príklad použijem výpočet vlnovej dĺžky pre základný tón a´ , ktorého frekvencia je 440Hz a rýchlosť šírenia zvuku pri predpokladanej teplote vzduchu 20^OC je 344m/s. V takom prípade by bol výpočet nasledovný:

Pre výpočty je tiež rozdiel pri určovaní vlnových dĺžok podľa ďalších dôležitých technických a fyzikálnych kritérií. Preto aj o tejto vlnovej dĺžke hovoríme ako o teoretickej. Rozdiely sú tiež pri určovaní parametrov pre otvorené vzduchové stĺpce a zatvorené vzduchové stĺpce.

Nakoľko zvuková intenzita trecieho tónu je sama o sebe relatívne nízka, je dôležité zosilnenie. Toto ovplyvňuje rezonancia, ozvučnica, výber materiálov atď.

Iným spôsobom sa tvorí tón pri jazýčkových nástrojoch. Z pravidla sa používa jazýček (plátok) vyrobený z trstinového dreva. Preto sa podľa spôsobu tvorenia tónu takýmto nástrojom hovorí drevené. Prirodzené je to u klarinetu, alebo saxofónu. To je dôvod, prečo sa aj saxofón radí medzi drevené dychové nástroje, napriek tomu, že jeho telo je vyrobené z kovového plechu.

Pri týchto hudobných nástrojoch tlak vzduchu rozkmitá jazýček a ten vytvára zvuk. V ostatnej časti nástroja prechádza už iba zvukové vlnenie a zmenou vlnovej dĺžky, podobne ako bolo popísané vyššie sa mení výška tónu.